Žiaľ, Sonderborg bolo jediné miesto, ktoré sme v Dánsku poriadne videli, lebo potom začalo pršať a neprestalo do konca týždna.

Nasledujúcu noc sme strávili opäť v stane, a síce na tomto mieste. Vyložil nás tam jeden poľský vodič nákladiaku, ktorý išiel ďalej iným smerom (o.i. sa nás pýtal, či Vondráčková ešte spieva :-). Čivo skonštatoval, že sme v totálnej pi**, lebo najbližšie mesto bolo z oboch strán vzdialené vyše 10 km. Navyše, ako vidíte, nebola tam ani pouličná, resp. pocestná lampa, takže fakt tma jak....veď viete kde. V noci okolo frčali autá a ja som aj v spánku čakal, kedy nám nejaké vbehne do spálne.
Toto už je fotené na druhý deň, kedy sme sa dočkali, že na chvíľu prestalo pršať. Sranda, že sme nikomu neprekážali. Je to odpočívadlo, ktoré ľudia využívali aj počas nášho výskytu a dokonca tam jeden chlapík prišiel pokosiť trávu. Pobehal s kosačkou dookola stanu a odišiel.

Smerovali sme na sever, aby sme sa odlodili do Nórska. To sa nám však nepodarilo, aj keď sme prišli akurát včas - v noci, asi hodinu pred odchodom lode. Nič iné neostávalo, zase sa niekde rozložiť a prečkať noc - ráno je múdrejšie cestovať. Vyliezli sme na jeden veľký kopec a keď som ráno vyliezol zo stanu, takto som čerpal energiu z mora. Už to robiť nebudem, lebo more namiesto energie poslalo ďalší dážď. Blbé more.*
*Mesiac po návrate som sa dozvedel, že som údajne vykonával rituál dažďového tanca, takže blbý som napokon ja a nie more.
Tak ako sme noc predtým spali na odpočívadle, tentokrát sme si zrejme vybrali prírodné múzeum, lebo ráno okolo nás behali turisti a riadili sa turistickými značkami na stromoch. Napokon sme zistili, že betónové čudo pred našim stanom je bunker z 2. sv. vojny a naokolo ich je viac. Neviem, či sa na niektorom konci kopca za vstup dokonca neplatilo. Bunker sa nám zišiel. Keď prišiel ten dážď, skryli sme sa pred ním. Veď je to istým spôsobom nepriateľ.

Pohľad zo stanu sme síce mali pekný, ale smrad tam bol statočný. Hanstholm, tak sa zmieňovaný prístav volá, má fabriku na spracovanie rýb a od nich tam zapácha všetko. Asi týždeň mi od nich smrdeli sandále. Mal som ich stále po ruke ako chemickú zbraň, keby nás niekto prepadol.

Keď sme teda nepochodili so zámerom pozrieť sa do Nórska, pobrali sme sa juhovýchodne, že pôjdeme do Švédska. To sme sa však museli dostať cez dva dlhé mosty. Prvý z nich (z Dánska do Dánska :-) sme prešli v kamióne s jedným Dánom thajského pôvodu. Celkom zhovorčivý chlapík to bol.
Ten most nie je nakrivo - v kamióne počas jazdy nie sú práve najideálnejšie podmienky na fotenie.

Na odpočívadle v Karslunde sme opäť strávili kopu času, lebo stále nechcelo prestať pršať. Keď som na druhý deň kúpil na raňajky hot dogy, nahlas som skonštatoval, že si musím prepočítať o koľko ma tá čupka oje**la. V tom k nám pristúpilo dievča v klobúku a s východniarskym prízvukom sa nás spýtala "Odkiaľ ste, chalani?". Slováka nájdeš všade. Natália aj s kamošom Peťom cestovali zo Spišskej Novej Vsi a tiež mali namierené do Švédska. Trochu sme pokecali, urobili fotku, popriali si šťastnú cestu a rozlúčili sa.