Keď sa počasie na chvíľu umúdrilo, využili sme to na stop. Chceli sme ísť smerom na Kodaň a z dlhej chvíle sme si nápis Kobenhavn trochu upravili :-)

Do Kodane sme sa veru dostali, ale na miesto, odkiaľ sa dobre stopovalo na Švédsko, tak sme sa nezdržovali prehliadkou mesta, veď reku sa tam zastavíme cestou naspäť. Netrvalo dlho a jeden chalanisko nás zobral do Malmö. Ešte v Kodani sa mu však pokazilo auto, ale našťastie som mu požičal nôž na natieranie paštét, tak mohol zatiahnuť uvoľnený ventil a šťastne sme prekočili hranice na druhej strane ďalšieho veľkého mosta a dorazili do cieľa.
Z Malmö sme šli severne, smerom na Göteborg. Dvaja adolescenti, ktorí piatkový večer trávili rozvážaním sa na BMW, nás hodili asi 60 km na miesto, kde predtým ani sami neboli (veď ani my :-). Bolo to odpočívadlo a odpočívalo tam niekoľko karavanov. Tam sme prenocovali na peknom trávniku, ako stvorenom na stanovanie. Vo Švédsku si totiž môžete rozložiť stan kdekoľvek, pokiaľ to nie je zjavne súkromný pozemok. Takto vyzeral náš stan za nočného osvetlenia z pouličnej lampy. V pozadí sú tie karavany. Škoda, že tá fotka nevyšla lepšie, lebo naživo to vyzeralo fantasticky.

Na druhý deň nás jeden miestny kamionista odviezol pár kilákov na údajne dobré miesto. Bolo to opäť odpočívadlo a reštaurácia tam mala takúto zaujímavu strechu. Kto vie ako to kosia :-)

Zo zadnej strany sa dalo na strechu vyhupnúť, tak som si sadol, nech mám spomienku. Tú by som mal aj tak, lebo na tom "dobrom mieste" sme trčali pol dňa, takže na to tak skoro nezabudnem.

Napokon som potúžený väčším množstvom bratislavského brandy, ktoré sme mali ako elixír optimizmu so sebou, stopol poľského kamionistu. Ten sa zastavil, aby počkal na kolegu a vravel, že keď ten druhý príde, odvezú nás. Tak som si sadol do kabíny k nemu a čakal s ním. Čivo, ktorý to pozoroval z asi 100-metrovej vzdialenosti, nevedel čo sa deje a prečo som 20 minút v kamióne, ktorému nedovidí do kabíny. Nechcite vedieť, čo všetko mu zišlo na um, prasákovi :-) Pre istotu ten ťahač cvakol, aby mal čo ukázať policajtom, keby mu ma uniesli.
Poliak sa kolegu dočkal a oni nás odviezli pred Halmstad. Zase bol večer, tak sme sa akurát tak rozložili a šli spať. V noci sa nám do stanu dobíjala opitá švédska mládež, ale keď som im po slovensky vynadal, tak ušli.

Ráno sme skonštatovali, že táto krajina nie je práve raj stopárov a po 2 dňoch sme iba na polceste do Göteborgu. Mali sme ešte aj iné plány a čas sa krátil, tak sme sa zhodli na tom, že švédskeho veľa škodí a pobrali sme sa naspäť.
Konečne sme šli v aute s krásnou Švédkou (to na fotke nie je ona), ale žiaľ, šoféroval jej otec, ktorý vyzeral ako Žirinovského bratranec. Tak som ju radšej o ruku nepožiadal. Rozlúčili sa s nami na pumpe pri úplne ideálnej ceste smerom na Malmö. Nasledujúce 4 hodiny nás odignorovali stovky áut (s výnimkou jedného, kedy nám vodič s totálne naloženým autom zastavil len preto, aby nám oznámil, že nás nemôže odviezť). Napokon nás do Malmö zobral ten istý vodič kamiónu, čo nás viezol deň predtým na to údajne dobré miesto. To je on.