Moje prvé darovanie krvi

Poznáte ten pocit, keď na nejakej obrazovke/plátne vidíte ako upír saje krv zo svojej obete? Možno aj ja mám niekedy chuť to skúsiť, ako to chutí, a prečo to robia. Sú to záhady a určité misteriózno, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva a pre mnohých z nás to asi ostane takto až do konca života, ktorý aktuálne žijeme. A práve z tohto dôvodu, som sa pomerne dlho rozhodovala skúsiť niečo podobné... ale začala som z trochu opačného konca :)

Rozhodla som sa svoju krv darovať. Mám 27 rokov a moje rozhodovanie trvalo cca 7 rokov. Dlho? Možno, ale dôležité je, že som sa nakoniec rozhodla. Hlavnú bariéru som prelomila, keď som spoznala pár ľudí prostredníctvom Internetu a známeho to chatu v okolí Bratislavy, ktorý je v mnohých inštitúciách pre zamestnancov na čiernom zozname :) Postupne som prechádzala uličkami a bludiskom, ktorý net prináša, až som narazila na slušný web, kde som sa dopracovala k ďalším informáciám o darovaní, ale najmä ochote "hlavného vyjednávača s upírmi", ktorý si vždy našiel čas a odpovedal na moje otázky, pripomienky a návrhy, a dospela ku rozhodnutiu, že svojou kvapkou krvi prispejem na "obetu upírom", ako tomu hovorím ja :)

Išla som svoju krv darovať...
Ako som dospela k rozhodnutiu, ešte som sa musela prinútiť to aj zrealizovať. Máte radi ak niečo robíte prvýkrát a s tým spojený prítok adrenalínu? Ja áno, a mala som ho 23.januara 2002 dostatok. Neistota a očakávanie s neznámym ma prinútila tento krok zrealizovať čo najskôr. Tak som sa v stredajšie ráno rozhodla ísť do Ružinovskej nemocnice to uskutočniť. Nemám rada nemocnice ako také, takže tam nexodím a nevyznám sa, kde čo je. Prvý kontakt som mala s vrátnikom, ktorý mi s nesmiernou ochotou ukázal cestu do "zberne pre upírov" a samozrejme mi nezabudol s úsmevom na peráx poďakovať. Milé a človeka to utvrdí, že asi koná správne. Prišla som tam a ostala stáť v xodbe, v očakávaní že príde muž v čiernom saténovom plášti s červenou podšívkou a bude ma navigovať. Nestalo sa tak. Našťastie :) Odložila som si veci do šatne a išla sa zaregistrovať. Aby ste sa utvrdili, že žijeme v spoločnosti legitimácií, kde ich na každom kroku od vás niekto pýta, aj tu jednu dostanete. Ale vždy lepšie, ako mať na ruke vytetovaný čiarový kód :)
Potom vás čaká vstupná prehliadka vašej telesnej schránky.Nie, nejde o pitvu, iba o zmeranie telesnej teploty. Btw. milo som pobavila sestričku, keď som sa jej spýtala kam si ten teplomer mám vložiť. Odobratie vzorky krvi, cca. 10 dcm :) Žartujem. No, tak primerane, aby vám mohli spraviť náležitý rozbor krvi. Na ten čákáte v tzv. čakárni, kde sú "kožené kreslá" a farebný televízor s pusteným videom. Ak po určitom čase pomocou rozhlasu vyhlásia vaše meno a navigujú vás do vyšetrovne, je to zlé znamenie. Niečo nie je v poriadku a krv vám nezoberú. Aj som sa čudovala, že sú až takí prieberčiví, ale pravidlá sú asi na dodržiavanie, teda niekedy. Ak vás navigujú do kabínky, je to OK, idete na poslednú a asi aj najkrajšiu fázu - tu vám krv skutočne odoberú.

Moje najväčšie obavy boli z toho, že nezvládnem kolísanie tlaku a odpadnem, preto som tam celý personál na to pripravovala a žiadala ich o náležitú starostlivosť. Keďže som tam bola prvýkrát a strax mal veľké oči, moje žily sa nepriamoúmerne stenčili a odtok krvi bol na začiatku iba v miernom pokluse. Tí ľudia to však robia profesionálne a po malej prednáške o darcovstve a ďalšom "spracovaní" krvi, o ktorú som poprosila moju sestričku, ktorá ma mala na starosti, sa na moje aj jej potešenie žily usmiali do širokého úsmevu a krv krásne prúdila tam, kam mala - do plastového vrecka :)
Potom nasleduje krátky relax, ktorý som ja radikálne skrátila a bežala som do jedálne, pre skutočne bohaté raňajky (tí cigáni niekedy skutočne vyhrávajú dosť hlasno :) Tie pocity boli dosť zmätené, hlad a slabé kolísanie sú fakt nečakané a ak neviete podrobnosti, máte pocit ako po malom pive, ako mi povedala milá, mladá vyšetrujúca lekárka :)
Na začiatku som dostala priesvitný obal, aký som nosievala keď sme si na základnej škole xodievali pre vysvedčenia a predbiehali sa, kto bude mať obal v pestrejšej farbe. :) Aj tu ho dostanete, ale náhodným výberom a v ňom malý kupónik z plastu - NESTRATIŤ! :) Ten je najdôležitejší zo všetkého, bez neho vám nedajú čerstvé a výživné raňajky :)

Prvý pokus bol úspešný. Áno, bol a dobrý pocit mám ešte teraz. Čo som sa rozprávala s ľuďmi v "upírom doupěti", ktorí xodia darovať krv pravidelne, to prvé darovanie je najkrajšie. Po celý deň som bola absolútne naladená v pozitívnej harmónii. Možno aj wďaka tomu, že som mala celý deň voľno, dostala som úľavu na dane, ale hlavne som si kúpila dobré CD-čká vo výpredaji na Krížnej :)
Ale zase som videla a poxopila ďalšiu stranu knihy života a prelúskla ďalší oriešok. Pevne verím, že pokiaľ ma budú stále smerovať hneď do kabínky, budem xodiť pravidelne :)

Wďaka patri noobymu (karolovi), rolovi (vsade neo), habrovi, dalimu, patronikovi (dodo)... a tak :)

Maťa