Vždy, keď niekto prišiel, prisunuli sme k nášmu sústoliu ďalší stôl, aby si bolo kam sadnúť. Ako na potvoru, o 5 minút prišli ďalší ľudia a trebalo prisunúť ďalší stôl. Gabo prišiel ako na zavolanie, lebo sme sa rozhodli privliecť veľký stôl odvedľa, veď on ako veľký chlap nebude s kamoškou sedieť za prťavým. Škoda, že to nemám odfotené, ten stôl mal totiž aj "šuflík" na klávesnicu. Stôl ako stvorený pre krčmu :-) Ale kto vie, možno sa to raz zíde a štamgasti si budú pivo objednávať cez chat so servírkami... alebo zavedú aspoň tú sms objednávku: Píp-píp "Fesanda, dones sem dve piva, ale svihaj!"

Janka sa na stretko pôvodne nechystala, no na poslednú chvíľu sa rozhodla zúčastniť. Myslím, že bola rada a dojalo ju to až tak, že keď odchádzala, od úžasu si na stoličke zabudla diplomovku. Cestou na zástavku jej robil garde Marián, ktorý tým opäť raz potvrdil svoju nepísanú funkciu môjho zástupcu vo venovaní sa hosťom, keď nestíham.

Aby Mariánov nebolo málo, prišiel aj ďalší. Jeho som veru nečakal, ale o to radšej som ho po cca. 82 rokoch opäť videl. Netuším, čo mu tými dvoma prstami naznačujem. Kto mi napíše najuletenejšie vysvetlenie, toho bohato odmením ďakovným mailom.

Spoľahlivými šíriteľkami širokých úsmevov boli aj tentokrát Saška s Jankou a k ním pridružená Natka.

Takto to vyzeralo okolo ôsmej. Všetci už sú na svojich miestach a nálada je v plnom prúde.