Dnes sa výrobcovia automobilov snažia o čo najmenší odpor vzduchu karosérie. Tento parameter sa vyznačuje ako koeficient odporu vzduchu a ten je pre každý tvar iný. Najdokonalejší tvar má kvapka vody pretože gravitácia si ju spoločne s narážajúcim vetrom vytvaruje do požadovaného rozmeru. Jej koeficient je cca. 0,01. každý automobil má vlastný koeficient odporu vzduchu a čím je menší tak tým dokáže auto vyvinúť väčšiu rýchlosť a mať menšiu spotrebu. Ak by mal ale automobil veľmi malý koeficient odporu vzduchu tak by sa auto vznieslo do vzduchu pri jazde ako lietadlo. aerodynamia.jpgPriekopník v oblasti aerodynamickej karosérie bol chrysler airflow ktorý mal vyhladené línie karosérie a dosahoval väčšiu rýchlosť  a mal lepšiu spotrebu. O rok neskôr s ozajstnou prúdnicou karosériou  prišla tatra 77. ktorá dosahovala so štvorvalcovým motorom rovnakú rýchlosť ako veľké šesťvalce a osemvalce jaguaru. Jej koeficient bol cca. 0,37 a takú hodnotu nedosahujeme ani dnes. Tatra bola natoľko prapodivná že si ju jeden Američan kúpil na natáčanie filmu o mimozemšťanoch.
Formula má trochu iné vnímanie aerodynamiky. Má ju má prekvapivo väčšiu ako rodinný hatchback. Je to spôsobené veľkými prítlačnými krídlami ktoré auto udržujú v zákrutách a tým pádom ich môže prejsť rýchlejšie. V sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia prišla formula brabham ktorá mala vzadu veľký ventilátor ktorý ju umelo tlačil k zemi takže mohla mať menšiu aerodynamiku a bola ešte rýchlejšia ako ostatné. Dnes je najviac aerodynamickým vozidlom na svete audi a4 s koeficientom trošku väčším ako tatra 77. auto je síce oblé s hranatými rysmi ale hodiny inžinierom strávené vo veternom tuneli priniesli svoje a auto sa pekne drží na ceste a je tiché a ekonomické.tatra.jpg
Stále sa predávajú autá kde sa pre ikonický dizajn nehľadí na aerodynamika a to je napríklad mercedes triedy G ktorý sa svojou cenou zaraďuje do kategórie majiteľov ktorý si vďaka objemu svojej peňaženky nemusia lámať hlavu nad spotrebou vozidla.