Voľakedy sa študovalo v mieste bydliska. Bez ohľadu na to, aký typ školy tam práve bol. Maximálne boli ľudia ochotní cestovať do susedného mesta. Prirodzene, že toto sa týkalo základných a stredných škôl.
V prípade škôl vysokých sa ľudia presúvali predsa len o čosi ďalej. Vysoké školy boli a vlastne aj dodnes sú iba vo veľkých mestách- Bratislava, Banská bystrica. Zvolen, Košice, Prešov atď.
- Iba zopár ľudí zo Slovenska študovalo napríklad v Čechách. Ak už v Čechách tak priamo v Prahe na Karlovej univerzite. Neskôr sa začalo pre Slovákov otvárať pôsobenie v iných českých mestách.
Maďarská národnosť na Slovensku je veľmi silná a teda aj študijné pobyty v susednom Maďarsku boli pre mnohých samozrejmosťou. Vysoké školy hlavne v Budapešti sa tešili záujmu našincov.
Časť študentov študovala na prestížnych školách v Moskve. Dostať sa tam ale bol vcelku problém. Išlo vždy iba o mimoriadne šikovných študentov.
Vo všeobecnosti ale platilo, že drvivá väčšina študovala v rodnej vlasti.
- Zmenou režimu sa dvere otvorili aj do iných krajín. Dnes nie je zriedkavosťou dokonca už stredné školy študovať v cudzine. Vo Viedni, v Budapešti hádam najčastejšie. Vysoké školy sú nám otvorené v celej Európe. Samotné štúdium, alebo študijný pobyt v cudzine je v oveľa širšom rozsahu ako kedysi.
Dokonca aj k nám chodí študovať čoraz viac zahraničných študentov. Už na stredné školy sa k nám hlásia cudzinci- Ukrajinci, Slovinci, Srbi. Vysoké školy u nás sú tiež lákadlom pre mnohých zahraničných študentov.
Lamentujeme, že kvalita školstva sa znížila. Nemôžeme to ale paušalizovať. Sú školy, ktoré si udržiavajú stále vysoký kredit a na štúdium na nich sa veru nie je ľahké sa dostať.
Konkurencia totiž rastie. Nie sme to už len my, ktorí tam chceme študovať, ale aj množstvo cudzincov. Kým voľakedy ich bolo na škole pár- hlavne Vietnamcov a Arabov, teraz ich je na niektorých školách dokonca väčšina.